Bez názvu

19. února 2010 v 19:49 | Mathusha |  Aktuality
Už dlho som nepísala. No chýbalo mi to viac ako čokoľvek iné. Ani sama neviem prečo. Vyjadriť svoje city, podeliť sa o myšlienky, o zážitky... ? Jediné, čo ma nakoplo napísať tento článok je to, že som sa neskutočne mýlila. O všetkom. K vysnenému cielu nás nedostanú hodiny úmorného tréningu a hnevu, že to nejde. Ale náš vzťah, naše spoločné myslenie a puto, ktoré nás bude vždy spájať. Iba vzťah dokáže prekonať prekážky, ktoré budú stáť na trati. Iba radosť z jazdenia nás pohne ďalej. Nie výsledná listina je mojím cieľom. Ale to, čo je snom mnohých jazdcov. Povolený, spokojný, jemný koník. Carlos bude mať štyri roky. Áno, vraj pripravený na štart na parkúr. Aj som to tak brala. Ale pochopila som, že žiadna listina nerozkáže, kedy má kôň dospieť. Kedy má byť zrelý na štart. Ja si počkám, kedy mi to dá vedieť kôň. Že dospel. A keď príde tento čas, my budeme pripravení ukázať, čo sme sa naučili.